reklama

Andalúzia - 5 najkrajších pláží pri Atlantiku

Uvedomujem si, že je možno trochu mimo mísu písať teraz o plážach, ale keď už píšem o Andalúzii, pláže nemôžem vynechať. Preto Vám prajem príjemné jesenné čítanie, veď po jeseni príde zima a potom zas letoooo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pobrežie Costa de la Luz, ako sa nazýva oblasť na západe Andalúzie, obmývajú vody Atlantického oceána. Voda v oceáne je relatívne studená a more býva búrlivé, ale na nás to pôsobilo skôr osviežujúco, než by nás to malo odradiť. Development do tohto vzdialeného kúta Európy zatiaľ nedorazil a na nekonečných lúkach stále pásli kravy a býky.

Medzi jednotlivými plážami bolo najjednoduchšie presúvať sa autom. Andalúzia má skvelý systém ciest a diaľnic. Čo sa týka možností ubytovania, asi najviac ubytovacích kapacít sa sústreďuje okolo miest Tarifa, Vejer de la Frontera, Conil de la Frontera alebo v okolí Cádizu. Jedná sa skôr o menšie hotelíky alebo o kempy, veľké rezorty tu nie sú. Oblasť je obľúbená hlavne kvôli kitesurfingu a windsurfingu, ale mieria sem aj nezávislí cestovatelia alebo dvojice a rodiny, ktoré preferujú väčšiu slobodu a voľnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
V mekke kitesufingu.
V mekke kitesufingu.  (zdroj: Silvia Tuláková)

Poďme sa pozrieť na niektoré pláže v tejto oblasti.

1) Bolonia

Citujem z poznámok, ktoré som si urobila na tejto pláži:

,,Neviem, či dnes bude niečo z leňošenia na pláži. Vonku fúka vietor, že by dolnorakúske elektrárne vyrobili elektriky až za Viedeň. Voda v oceáne je studenšia ako na Liptovskej Mare a deku mám plnú piesku, ktorý mi ide do očí a do uší. Sme na pláži Bolonia, ktorá je vraj jednou z najkrajších v tejto oblasti. Ležať na deke sa nám moc nedá, preto sme sa vybrali na prechádzku severným smerom k pieskovým dunám a lá Sahara. Napriek vynaloženému úsiliu sme k nim nedošli, pretože tam fúkalo úplne najviac. Ale prechádzka nás upokojila. Rozhodli sme sa na tejto pláži zostať dlhšie a dať jej ešte šancu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potajme pozorujeme domorodcov, ako si budujú prístrešky zo slnečníkov, z polovičných stanov a z plachiet, ktoré na pláži predávajú africkí imigranti. Nemáme ani jednu z týchto vymožeností, dokonca nemáme ani skladaciu stoličku, na ktorej by sa dalo na pláži sedieť, napriek tomu si zvykáme. Vietor ani piesok v očiach nám už až tak nevadia a studená voda pri tomto páliacom slnku na nás pôsobí osviežujúco. Balím sa do svojej obľúbenej pestrofarebnej šatky, ktorú si vždy beriem na potulky svetom, zakuklím sa a vyhlasujem šábes."

Po troch hodinách kúpania a opaľovania nás musím stiahnuť z obehu, aby sme sa nespálili. Zabudli sme si opaľovací krém, čo je vlastne veľmi šľachetné gesto voči rybičkám. Americký vedci totižto dokázali, že z chemikálií v opaľovákoch umierajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na záver k tejto pláži dodám, že je veľmi obľúbená kvôli rozľahlým piesočným dunám, ktoré tvoria celkom peknú kulisu. Cítite sa tu ako na Sahare bez toho, aby ste vkročili na africkú zem.

2) Valdevaqueros

Z pláží na Costa de la Luz sa mi najviac páčila práve Valdevaqueros. Jednak pre jej sexi názov a takisto preto, že je mekkou kitesurfingu, ako nakoniec všetky pláže v okolí Tarify. Ten pocit, keď ležíte na piesku a dívate sa na desiatky drakov pred vami, je proste super a to nemusíte byť ani kitesurfista. Za drakmi v diaľke na obzore sa črtala Afrika.

Z týchto miest kedysi dávno vyrážal na svoje cesty aj Krištof Kolumbus. Spomínaný pán zanechal svoju stopu v meste Cádiz, ktoré spomeniem ďalej. Z Cádiz vyplával aj na jednu zo svojich výprav po Amerike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kitesurfisti na Valdevaqueros v akcii.
Kitesurfisti na Valdevaqueros v akcii.  (zdroj: Silvia Tuláková)
Najlepšie fúkalo pred západom slnka. To bol čas, keď všetci vytiahli svoje náradie.
Najlepšie fúkalo pred západom slnka. To bol čas, keď všetci vytiahli svoje náradie. (zdroj: Silvia Tuláková)
Nemusela som kitesurfovať, stačilo sa mi pozerať.
Nemusela som kitesurfovať, stačilo sa mi pozerať. (zdroj: Ľuboš Tulák)

3) El Palmar

Niekoľko dní sme strávili aj na pláži El Palmar. Táto pláž bola trieda! Dlhá niekoľko kilometrov a dostatočne široká, nebolo divu, že ju mali v obľube aj miestni. Spolu s turistami vysedávali v plážových reštauráciách a v baroch a vychutnávali si prázdniny. Pláž bola obľúbená medzi surfistami. Ak by ste plánovali týždenný kurz surfingu v Španielsku, tak toto je to správne miesto. Surfové školy a požičovne tam boli na každom kroku, stačilo len trošku odhodlania. Aj cenovo to bolo prijateľné. Na surfing je lepšie ísť na jar alebo v jeseni, vtedy sú vlny najlepšie.

Nech sa páči! El Palmar.
Nech sa páči! El Palmar.  (zdroj: Silvia Tuláková )
Jeden z uvoľnených plážových barov.
Jeden z uvoľnených plážových barov.  (zdroj: Ľuboš Tulák)
Plážová promenáda.
Plážová promenáda.  (zdroj: Ľuboš Tulák)
El Palmar, pláž kam až oko dovidí.
El Palmar, pláž kam až oko dovidí. (zdroj: Silvia Tuláková)

4) Cádiz: mesto a mestská pláž

Cádiz bolo mesto, do ktorého som sa chcela pozrieť celkom najviac. Nejak som tak intuitívne tušila, že bude super. Mesto má úžasnú geografickú polohu. Leží na malom výbežku zeme a z troch strán ho obmýva Atlánticó. Ak by som jedného dňa chcela absolvovať kurz španielčiny, tak jedine v Cádize. Doobeda by som bola v škole a poobede na pláži, pretože kdekoľvek v Cádize bývate, vždy to máte na pláž do desať minút peši.

Výhľad na Cádiz z Torre Tavira.
Výhľad na Cádiz z Torre Tavira. (zdroj: Silvia Tuláková)
Promenáda v Cádiz, len si tu tak sedím a asi mi je dobre.
Promenáda v Cádiz, len si tu tak sedím a asi mi je dobre. (zdroj: Ľuboš Tulák)
Vyzdobená brána v obytnom dome v centre Cádizu.
Vyzdobená brána v obytnom dome v centre Cádizu. (zdroj: Ľuboš Tulák)

Mestská pláž dlhá niekoľko kilometrov sa vraj krásou vyrovná brazílskej Copacabane. Neviem to porovnať, nebola som, ale páčila sa mi. Merala viac ako sto metrov na šírku. Na dĺžku bola nekonečná, pričom z jedného konca sa nedalo dovidieť na druhý. Ja to volám pláž-diaľnica. Po takejto pláži sa dá ráno behať, cez deň môžete popíjať kapučíno v plážovom bare a večer sa vyberte na prechádzku pri západe slnka. Na mestskú pláž naozaj top.

Mestská pláž v Cádiz, ktorú som nazvala pláž - diaľnica.
Mestská pláž v Cádiz, ktorú som nazvala pláž - diaľnica. (zdroj: Silvia Tuláková)
Cádiz a to more všade naokolo je ideálnym miestom na kurz španielčiny.
Cádiz a to more všade naokolo je ideálnym miestom na kurz španielčiny. (zdroj: Silvia Tuláková)

V historickom centre Cádizu sme videli veľa starších ľudí. Neviem, či to bola náhoda, ale bolo ich tam viac ako kdekoľvek inde v Andalúzii. Pripadalo mi to, akoby sa sem sťahovali na dôchodok. Najviac sa mi rátalo, keď starčekovia a starenky posedávali doobeda v baroch pri poháriku sherry. Vedela som, že pijú práve sherry, podáva sa v iných pohároch ako klasické víno.

V uliciach mesta Cádiz.
V uliciach mesta Cádiz. (zdroj: Ľuboš Tulák)
Jeden z domov v starom meste.
Jeden z domov v starom meste. (zdroj: Silvia Tuláková)
Nemôžem si pomôcť, ale katedrála v Cádize mi je známa. Nehrala v nejakom filme?
Nemôžem si pomôcť, ale katedrála v Cádize mi je známa. Nehrala v nejakom filme? (zdroj: Silvia Tuláková)
Cádizká katedrála.
Cádizká katedrála.  (zdroj: Ľuboš Tulák)

5) Los Canos de Meca

V prímorskej osade Los Canos de Meca sme strávili niekoľko dní. Bolo to čudné, ale vo vzduchu sa akoby vznášal duch hippies. Kedysi aj žili na tejto pláži hipíci, ale dnes už boli preč. Možno sa presunuli na nejakú ďalšiu opustenú pláž. Los Canos de Meca medzitým zasiahol stavebný boom, ktorý síce napáchal nejaké škody a vyhnal ceny nehnuteľností hore, ale zase nebolo to až také zlé.

Miesto malo svoje neodolateľné čaro vďaka romantickým skalným útesom, ktoré lemovali pláž. Prechádzali sme sa popri nich ráno počas východu slnka. V Španielsku je veľmi reálne, že zažijete východ slnka, pretože sa deje až o pol ôsmej dopoludnia. Prechádzka bola možná iba počas odlivu, inak sa tam nedalo dostať. Na potulkách sme stretávali iba psíčkarov a jednu bezdomovkyňu, ktorú sme potom videli v našom hoteli, kde si prišla pre kávu zadarmo. Usúdila som, že byť bezdomovcom pri Atlantiku je asi lepšie, ako byť bezdomovcom na Zlatých pieskoch.

Skalné útvary v Los Canos de Meca.
Skalné útvary v Los Canos de Meca. (zdroj: Silvia Tuláková)
Ranná prechádzka v Los Canos de Meca.
Ranná prechádzka v Los Canos de Meca.  (zdroj: Silvia Tuláková)

Na skalnom výbežku blízko osady Los Canos de Meca stál maják. Nie je nič zaujímavé na tom vidieť svietiť maják večer. Oveľa väčší zážitok je zažiť to isté ráno. Raz som prišla na pláž skoro ráno, rozumej o pol ôsmej:), nebola už tma, ale ani vidno. Maják ešte chvíľu svietil a potom zhasol, čo bolo neklamným znakom toho, že sa začal nový deň. Veľmi som sa z toho tešila, pretože mám veľmi rada dni, ktoré prežijem celkom celé od začiatku až do konca. Iba vtedy mám pocit, že mi nič neujde.

Maják sa nachádza na skalnom výbežku Punto Trafalgar. Práve na tomto mieste sa kedysi dávno odohrala námorná bitka, v ktorej Španieli dostali na frak od Britov. Britský triumf pripomína Trafalgar Square v Londýne. 

Punto Trafalgar. Nájdi maják :)
Punto Trafalgar. Nájdi maják :) (zdroj: Silvia Tuláková)

Tarifa

Tarifa nie je pláž, je to mestečko, kde sme trávili večery. Pôvodne sme od neho nemali príšliš veľké očakávania, pretože v jeho okrajových častiach je apartmán na apartmáne, samé paneláky a moderná výstavba. Ale historické centrum je pekné, útulné a intímne. Mesto ožívalo najmä v noci, keď sa rozbláznení kitesurfisti vrátili z mora a zaútočili na miestne bary. Pivo a víno tam tieklo potokom, hladoši skonzumovali hordy tapas.

Mesto predstavovalo pavučinu utkanú z uličiek a námestí, ale napodiv nebolo preplnené, stále sa nám tam dobre dýchalo. Davy ľudí neprúdili nezmyselne bodu A do bodu B, ako to býva zvykom v podobných mestečkách, skôr som mala pocit, že všetci disciplinovane stáli pri svojich barových stolíkoch a pekne papali a popíjali. Okrem reštaurácií a barov sa v uličkách jeden pri druhom tlačili obchodíky originálnym, vzdušným a sexi plážovým oblečením. Škoda, že som nemala čas nakupovať, určite by som si na augustových zľavách vybrala.

Jedinú fotku z Tarify mám z reštaurácie. Ako ináč? V Andalúzii sme sa v reštauráciách zdržiavali pomerne často.
Jedinú fotku z Tarify mám z reštaurácie. Ako ináč? V Andalúzii sme sa v reštauráciách zdržiavali pomerne často. (zdroj: Ľuboš Tulák)
Tak predsa ešte jedna z Tarify a aj na tejto sú reštaurácie..
Tak predsa ešte jedna z Tarify a aj na tejto sú reštaurácie.. (zdroj: Silvia Tuláková)

Vejer de la Frontera - kulinársky Olymp Andalúzie.

Všimla som si, že slová „de la Frontera“ sú často súčasťou názvu dedín v Andalúzii. Je to preto, že v tejto oblasti sa neustále prepisovali hranice, podľa toho, pod koho vládu dané územie patrilo a tak sa niektoré dediny v niektorej časti dejín ocitli prakticky „na hranici“.

Na dedinku Vejer de la Frontera sme už nemali toľko času, koľko by si zaslúžila. Leží na kopci nad El Palmar a patrí medzi takzvané biele dediny, ktorými je Andalúzia povestná. Tvorí ju spleť malých uličiek, v ktorých to rozvoniava tak, že sa vám žalúdok skrúti v nástojčivej prosbe, aby ste mu niečo prihodili. Vo Vejeri si treba vytipovať reštauráciu, urobiť rezerváciu a ísť ochutnávať Andalúziu. Nie nadarmo sa nazýva aj kulinárskym Olympom Andalúzie. Myslím si, že taký ideálny deň vo Vejeri je vlastne večer, keď sa pôjdete niekam dobre ,,nažrať " a potom sa zvalíte do postele v nejakom hotelíku poblíž v centre. Určite sú tam aj iné dobré veci ako jedlo, ale keďže sme tam prišli hladní, bohužiaľ sme si ich nestihli všimnúť.

Táto časť cesty po Andalúzii bola o oddychu, opaľovaní sa a čvachtaní v Atlantickom oceáne na ľudoprázdnom pobreží Costa de la Luz. Namiesto hotelových rezortov sa tu na lúkach pásli kravy a torro, všade vládol pokoj a kľud, do toho sme videli sympatické mestečká, no proste paráda. Ďalší článok zo série o Andalúzii bude o Seville a predchádzajúci bol o Granade a Ronde. 

Nočná návšteva vo Vejer de la Frontera, na kulinárskom Olympe Andalúzie. Plaza de Espagna.
Nočná návšteva vo Vejer de la Frontera, na kulinárskom Olympe Andalúzie. Plaza de Espagna. (zdroj: Silvia Tuláková)
Silvia Tuláková

Silvia Tuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po viac ako desiatich rokoch práce v korporátnom svete mám kariérnu pauzu. Nebudem sedieť doma za pecou, idem do skutočného sveta. V tomto blogu sa dozviete, ako to prebieha ... Update po roku...Som späť v práci. Čo vám budem hovoriť, chýbalo mi to. Práca myslím. Ale na každý pád, pauza mi prospela. Na cestovanie som nezanevrela, len mám naňho menej času. Cestujem a píšem ďalej. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu