Čo nevšedné zažijete na Novom Zélande

Autor: Silvia Tuláková | 23.9.2016 o 16:32 | (upravené 23.9.2016 o 18:10) Karma článku: 9,23 | Prečítané:  3291x

Nový Zéland nesporne patrí k destináciám najvyššej kvality. A to ihneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je variabilita krajiny, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Postupne, deň pod dni, môžete objavovať fjordy, ľadovce, pláže, 

endemické živočíchy a rastlinstvo, sopky, termálne pramene alebo tradičnú maurskú kultúru. Je toho omnoho viac a jednotlivé veci spolu zdanlivo nesúvisia a vy nechápete, ako sa môže krajina tak rýchlo premieňať. Ak máte na cestu dva týždne a idete rýchlo, je to akoby ste boli každý deň na inom kontinente a pritom ste prešli iba niekoľko desiatok, maximálne stoviek kilometrov.

Ak nie ste čistokrvný nízko nákladový cestovateľ a nejde vám o to, aby váš výlet bol za každú cenu najlacnejší, vtedy môžete podniknúť niečo nevšedné. V predchádzajúcom blogu, bolo to už dávnejšie, som písala o cestovaní prenajatým obytným autom. Odporúčam to každému, kto sa rozhodne cestovať na Zéland na vlastnú päsť. Čo sa nás týka, nabudúce si určite prenajmeme auto väčšie, pohodlnejšie a s WC, aby sme mohli legálne prespávať na miestach vyčlenených pre sebestačné vozidlá. Oproti kempom majú tú výhodu, že sa nachádzajú uprostred prírody, sú tiché, bez kempingového zázemia  a umožňujú vám nocovať v lone prírody. Obytné auto je stelesnením slobodného dobrodružného cestovania.

Dnes by som vám chcela priblížiť ďalší originálny zážitok a tým je výlet motorovým člnom k Tasmanovmu ľadovcu v oblasti národného parku Aoraki/Mt.Cook na južnom ostrove.

Aoraki je pôvodný maurský názov najvyššej hory Nového Zélandu. Siaha do výšky 3754 m.n.m. a je dominantou národného parku, ktorý je zapísaný aj do svetového dedičstva UNESCO. Aoraki znamená „ten, ktorý preniká nad mraky“, čo je výstižný názov pre horu, ktorej na špic často nedovidieť, lebo býva zahalený v pufkajúcich oblakoch. Maurovia považujú horu za posvätnú a preto sa horolezcom neodporúča rušiť božstvá výstupom. Zaujímavé, že my západniari potrebujeme zdolávať, dobíjať alebo pokoriť hory, ktoré pôvodné kultúry iba zbožne uctievajú a nikoho by nikdy nenapadlo tam hore liezť. Tak napríklad aj Mt. Everest v Himalájach je posvätný.

Keď sme pri tom, spomeniem slávneho Novozélanďana Sir Edmunda Hillaryho, ktorý ako prvý človek na svete v roku 1953 stúpil na vrchol Mt. Everestu. Na Novom Zélande je legendou, národným hrdinom a stelesnením novozélandských ideálov. Jeho tvár na vás hľadí aj z päťdolárových bankoviek a čo to o jeho živote sa môžete dozvedieť aj tu, v Sir Edmund Hillary Alpine Centrum, ktoré sa nachádza v dedinke Aoraki/Mt.Cook village. Centrum približuje dejiny horolezectva, je súčasťou informačného centra a je to dobrý štartovací bod pre aktivity v oblasti.

Aj náš dvojhodinový výlet začína práve v tomto mieste. Spolu s ostatnými výletníkmi nastupujeme do nablýskaného autobusu smer Tasmanov ľadovec. Ideme organizovaným výletom s agentúrou https://www.facebook.com/GlacierExplorers/. Od sprievodcu sa dozvedáme, že máme výnimočné počasie. Takto ako dnes, to znamená slnečno, bez obláčika, takmer 30 stupňov a do toho bezvetrie, sa podarí asi trikrát za leto. Najprv sa vezieme rozľahlou Tasmanovou dolinou až na parkovisko, kde začína moréna. Po krátkej prechádzke kamennou krajinou, ktorá tu zostala po cúvajúcom ľadovci, prichádzame k brehom Tasmanovho jazera.

Tu nás rozdelia do skupín, vypočujeme si siahodlhé prednášky o bezpečnosti, až sa začnem báť a môžeme nasadnúť do žltých člnov. Takýto výlet je dosť raritný, pretože veľmi málo ľadovcov na svete končí v jazere. A z hladiny jazera je pochopiteľne najúchvatnejší pohľad na ľadovec, ktorý v najtučnejšom mieste dosahuje hrúbku 600m. Nepamätám si, aký vysoký je ľadovec priamo nad vodnou hladinou, ale odhadom to môže byť okolo 50m. Pričom nad hladinou trčí iba povestná „špička“ ľadovca, približne 1/5, zvyšok je pod vodou.

Okolo nás plávajú obrovské ľadové kryhy, skoro ako v dobe ľadovej. Vznikli z ulomeného ľadovca. Krýh sa môžeme dotknúť a odlomiť si tak kúsok 500 ročného ľadu na pocmúľanie. Udivuje ma, že ľad nie je kompaktný ako kocka z mrazničky, ale predstavte si ho vrstevnatý, ako lupene ľadovej ruže. Americká skupinka vtipne poznamenáva, že by sa im hodil do whisky dnes večer. Skúšam ponoriť ruku do vody vedľa člna, ale prsty mi v sekunde skrehnú od zimy. Voda v jazere hrá päťdesiatimi odtieňmi šedej, lež nie je za tým žiadna erotika, iba rozomletý kamenný prach. V jazere nie je žiaden život.

Od sprievodcu sa dozvedáme veľa o ľadovcoch a ich vzniku a pozerajúc na ľadové štíty okolo si myslím, že si to všetko zapamätám, ale figu borovú. Tak aspoň základné informácia je, že Tasmanov ľadovec je úctyhodných 27km dlhý a 3 km široký. Ľadovec pracuje, denne sa hýbe rýchlosťou 20cm. To neumožňuje priblížiť sa k nemu člnom. Zostávame vo vzdialenosti 300m, čo je pre mňa určitým sklamaním, ale sprievodcovia nemôžu riskovať zrútenie 50m steny do vody pred člnom s turistami. Čiže tento výlet je najlepší potom, ako sa zrúti časť ľadovca do vody. Vtedy na hladine pláva najviac krýh, pomedzi ktoré sa dá brázdiť na člne. Pre spestrenie deja to viackrát pod člnom hlasno zašramotí, všetkých nás trhne a zatrasie. Dôjde nám, že sme prešli po kryhe, len nevieme, či to bolo plánované alebo chyba vodiča. Je to profesionál, nedá na sebe nič znať.

Pre prípad vynúteného úniku je čln rýchly. Jazda ním je zážitok sám o sebe a ako sa tam preháňame jazerom a vietor mi sviští vo vlasoch, rozmýšľam, ľutujem, že sme si nikde na Zélande nevyskúšali jazdu na vysokorýchlostnom motorovom člne, čo je jedna z ich adrenalínových vecičiek. Novozélanďania vymysleli aj bungee-jumping, zmysel pre srandu im teda nechýba.

Autobus nás doviezol späť do dedinky Aoraki/Mt.Cook village, kde sa s nami rozlúčili. Výlet nebol lacnou záležitosťou, 155 NZD na osobu, cca 100 Eur. Platí sa za originalitu a jedinečnosť. K ľadovcu sa dá inak priblížiť iba pešou túrou, ktorá je zadarmo, ale povedali sme si, že peši môžeme chodiť aj doma. Na ľadovec je najkrajší výhľad z vodnej hladiny a zaujímavý by mohol byť aj výlet kajakom, ktoré sme tam videli. To by mohlo byť niečo iné, netypické. 

V oblasti sú dve výnimočné možnosti prespania. Jedna je priamo v dedinke, v kempe a zadarmo. Ale to nie je to hlavné lákadlo. To príde až večer, keď oblohu posejú milióny hviezd a vy sa darmo snažíte nájsť niečo ako malý alebo veľký voz. Na južnej pologuli ho nenájdete. Ale ak by vás táto aktivita zaujala, najlepšie pozorovanie hviezd na Zélande je pri Lake Tekapo, kde je aj observatórium. Nám v tomto prípade stačil mesiac v splne, ktorý osvetľoval Aoraki.

Druhá možnosť je prespať v kempe Glentanner, ktorý má dych vyrážajúce výhľady na Aoraki ráno, priamo z ich kaviarne. Prvú noc sme spali práve tu a po rannej kávičke sme sa vybrali na tridsaťkilometrovú cestu údolím smerom k hore a k najvyššej horskej dedine. Oplatí sa prísť večer, prespať a túto časť cesty si nechať na ráno pre jej majestátnosť a výhľady. Minimálne trikrát sme zastali s autom na krajnici a fotili do vytrženia.

Prezradím ešte jednu lahôdku, ktorá ma celý čas zvádzala. Bola som sa na to viackrát pýtať v agentúrach, ale stále som musela sklopiť zrak a skrížiť ústa kvôli vysokej cene. Ale jedného dňa určite nájdem spôsob, ako sa vydať aj na výlet vrtuľníkom. Dovtedy iba prižmúrim oči a predstavím si, ako sa odlepíme od zeme, naberieme kurz na Tasmanov ľadovec, budeme rátať zárezy na jeho povrchu a vyhýbať sa ľadovým štítom po oboch stranách a keď okrúžime Aoraki, možno zahliadneme aj maurských bohov, ako z tohto miesta vládnu živlom na južnom ostrove Nového Zélandu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Celý svet dýcha smrteľne špinavý vzduch, aj Slováci

Nová správa od Svetovej zdravotníckej organizácie odhaduje, že 9 z 10 ľudí žijú v prostredí so znečisteným vzduchom.

DOMOV

Policajné uniformy menia, takto budú vyzerať po novom

Hodnota oblečenia policata bola vlani na úrovni 890 eur.

KOMENTÁRE

Lajčák je náš relevantný kandidát s malými šancami

Vyhliadky Lajčáka nezlepšuje ani Fico u Putina.


Už ste čítali?