Ako na wakeboarding

Autor: Silvia Tuláková | 3.9.2016 o 8:09 | (upravené 6.9.2016 o 12:02) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  724x

Wakeboarding je pomerne nový šport, ktorý si získava stále viac priaznivcov. Nie je to až také ťažké, ako to vyzerá a odmenou vám bude dobrá nálada, zábava, vnútorná motivácia a dobrý pocit v plavkách. Kiežby leto ešte nekončilo..

Za detských čias som každé letné prázdniny trávila na Zemplínskej Šírave. Mama nás s bratom nemohla dostať z vody, praskli sme nejednu nafukovačku, skákali sme kotrmelce do vody, plávali ďaleko od brehu alebo sme sa tajne zakvačili za vodný bicykel a nechali sa ťahať nič netušiacimi turistami z DDR. Povyvádzali sme kadejaké zbojstvá, ale bola tu jedna vec, na ktorú sme ešte nedorástli. Tou vecou bolo vodné lyžovanie. Pamätám si, ako sme prerušili všetku činnosť, keď sme začuli rachot motorového člna. Zhŕkli sme sa spolu s ostatnými divákmi na brehu a čučali na toho odvážlivca, ktorý sa podujal pobaviť celú pláž svojimi akrobatickými výkonmi.

Potom som na celé toto divadlo na veľa rokov zabudla, ale čo sa v detstve naučíš ... nuž to ti zostane navždy a pozitívny vzťah k vode nevynímajúc.

Dnes sú vodné športy oveľa dostupnejšie, pretože motorový čln nahradil vodný vlek. Jeden taký sa nachádza aj v bratislavskej „silicon valley“, ale nie o tom som chcela.

Vodný vlek všetko zjednodušil a k vodným lyžiam začali pribúdať všelijaké ich obmeny. Takto teraz máme wakeski, wakeboard, wakesurf, wakeskate, niekto jazdí na doske z kitesurfu, a potom sú tu ešte ďalšie alternatívy, ku ktorým som sa zatiaľ ako začiatočník nedostala. Práve to nepreberné množstvo možností ma na tom celom strašne baví, mám v pláne postupne vyskúšať všetko.

Dnes som sa celá nadšená vrátila z vody a rozhodla som sa, že vám priblížim svoje začiatky v tomto športe, ako to celé prebiehalo. To preto, že ak by ste to náhodou zvažovali, tak je možné, že sa budete vyvíjať podľa podobnej šablóny, tak aby vás to neprekvapilo alebo neodradilo. Poprípade vás to možno naštartuje, ak vám to pôjde lepšie. My sme začali naraz viacerí a všetci napredujeme tak nejak podobne. Nikto z nás nebol predtým špeciálne trénovaný, sme samé kancelárske krysy, ktoré iba rekreačne pestujú šport.

Deň 1: Deň jedna je vlastne deň nula. Prišla som na vodu, poobzerala som si zopár kaskadérov na štarte a zrazu som pocítila veľkú neistotu. Vravím si v duchu: „Je toto pre mňa? Treba mi to? Dnes nie je ten správny deň. Dnes nemám svoj deň. Vlastne sa necítim celkom fit, radšej si to ešte rozmyslím. Chcem si tu len tak ležať, opaľovať sa a piť pivo.“

Deň 2: Kamarátkam som sľúbila, že nabudúce už pôjdem. Prešiel týždeň, tak som tu, s rovnakými pocitmi ako minule, ale dnes už nesmiem cúvnuť. Teraz alebo nikdy! Chcem sa to predsa naučiť! Požičiavam si výstroj a ideme na to. Navonok vyzerám, že sa bavím, ale srdce mi bije ako zvon vo veži na Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Sedím na lavičke na štarte, nohy s doskou mi inštruktor vykrúca do čudesnej polohy, prednú nohu mám vyrovnať, neviem ako, ale vyrovnám, div ma kŕč nechytí.  Vlek cvakne a za pol sekundy je po všetkom. S výkrikom čľapnem do vody na papuliaka, výbava sa rozprskne na všetky strany, tu prilba, tam doska. Za burácajúceho smiechu publika na móle leziem z vody a odovzdávam štafetu ďalšiemu. Ešteže sa začiatočníci na sebe dobre zabávame, veď celé je to hlavne o srande. V tento deň opakujem rovnaký, bravúrny pád minimálne dvadsaťkrát, ani raz nevyštartujem.

Deň 3: Týždeň som liečila svalovicu a preťaženie. Ruky som mala vyťahané ako gibon a nevedela som otočiť krkom. Celkom slušné preťaženie organizmu, ale už som znovu fit. Na záťaž si telo postupne zvykne, len mu to treba dávkovať s rozumom. Aby sa nestalo, že športom k trvalej invalidite.

Minule som nadobudla pocit, že sa na to na Zlatých pieskoch nepostavím, pretože tu vlek ťahá na priemerného začiatočníka príliš rýchlo. Bežná štandardná prevádzková rýchlosť je 30km/h.  Balíme stan a celú poľnú a vyrážame na víkend na Nové Mlýny pri Brne do ATC Merkur. Majú tam vlek pre začiatočníkov, od ktorého sme si veľa sľubovali a ktorý nesklamal. Postavím sa na prvý šup, teším sa ako malá, je to presne taký pocit, v aký som dúfala. Ja chodím po vode, vietor mi sviští okolo tváre a nebyť prilby, tak mi vejú vlasy vo vzduchu. Paráda. Po hodinke dávam prvé kolo. Malý vlek má tú výhodu, že sa pomaly rozbieha, takže vás postupne vytiahne z vody, máte čas sa skonsolidovať, postaviť a ísť.

Nakoniec vyškľabím neodolateľný úsmev, pretože som práve získala povolenie ísť na veľký profi vlek.

Deň 4: Cítim únavu po včerajšku ale vyplavilo sa mi toľko endorfínov, že idem ďalej. Štart na veľkom vleku už nie je nerozlúštiteľný rébus, pretože viem, k čomu sa chcem dopracovať. Včera som na začiatočníckom vleku okúsila, aký je to pocit, keď vás to ťahá. Na tretí alebo štvrtý pokus sa mi naozaj podarí vyštartovať. Držím sa ako kliešť po prvú zatáčku, ktorú vlastne ani nemám v pláne prejsť. Myslím, že sa to zatiaľ nepodarilo žiadnemu bežnému smrteľníkovi. Deň, keď vyštartuješ, zapichneš na prvej zatáčke. To je pravidlo. Existujú samozrejme aj výnimočné talenty tohto športu, medzi ktoré pochopiteľne nepatrím, čo mi vôbec nevadí.

V euforickej nálade si kupujem pivo aj kávu, lebo od samého šťastia neviem, čo chcem viac. Najlepšie na tomto športe je, že sa každý deň posúvam dopredu. Každý deň mám nejakú novú výzvu, nový projekt a väčšinou sa plnia. 

Deň 5: Ako ináč, úspešný. Po týždennej prestávke sme späť na našom domácom spote Wakelake Zlaté piesky. Cieľ je prejsť prvú zatáčku a dostať sa po druhú, čo sa darí. Aj keď som ešte neobišla celé kolo, znovu som k tomu o krôčik bližšie a z toho mám nesmiernu radosť. Nevadí, že zatiaľ je to trojboj: doska, plávanie a chôdza späť na štart. Trénujem kondičku, aj to treba. Na Wakelaku sú takí super, že začiatočníci, ktorí zatiaľ nevedia prejsť celé kolo, to majú v utorok a vo štvrtok doobeda zadarmo.

Dni na vode, ktoré nasledovali, už nebudem rozoberať jeden po druhom, mali však jednu vec spoločnú. Stále sa mi podarilo dosiahnuť malé zlepšenie. Postupne som obišla celé kolo a pridala k tomu ďalšie tri. To je zatiaľ môj limit, pri štvrtom kole už poriadne trpím, ale to je znovu iba o kondičke. Čo sa týka výbavy, prešla som zo začiatočníckej s nasúvaním nôh na pevné viazanie. Najviac ma zatiaľ oslovil wakeskate, ktorý je bez viazania. Na ňom mám najväčšiu slobodu. Neovládam zatiaľ žiadne triky a prekážkam sa svedomito vyhýbam. Na to treba mať najazdené alebo o pár rokov menej. Mne stačí dobrý pocit z toho, že sa učím nový šport, že sa to dá a je to zábava s podobne naladenými ľuďmi. 

Najkrajšie dni tohto leta boli práve tie, ktoré sme strávili na vode. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?