Ako som prežila mesiac v Ugande

Autor: Silvia Tuláková | 31.8.2016 o 18:28 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1921x

Kde sa nachádza Uganda? Ako som sa sem dostala a prečo? Aké boli moje prvé dojmy z krajiny? Kde vzniklo pomenovanie: The Pearl of Africa? Zvítanie. Ubytovanie a spolubývajúci. Ako chutí jedlo a pivo? Čím ma prekvapilo počasie? ...

Ugandská republika leží vo východnej časti afrického kontinentu. Nachádza sa vo vnútrozemí a prístup k moru má len cez susediacu krajinu, Keňu, s ktorou má veľmi úzke obchodné a kultúrne kontakty. Ďalšími susediacimi krajinami sú Tanzánia, Rwanda, Konžská demokratická republika (predtým Zair) a Južný Sudán. Nemalú časť hranice tvoria brehy Viktóriinho jazera. Jedná sa o najväčšie africké jazero a významný vodný zdroj pre Ugandu, Keňu a Tanzániu, ktoré všetky ležia na jeho brehoch. Krajina leží na rovníku. Rôzne zdroje sa rozchádzajú v presnom počte obyvateľov, ale bude niekde okolo 30 miliónov. Hlavným mestom je Kampala. Jediné medzinárodné letisko sa nachádza v Entebbe. 

Do Ugandy som prišla ako dobrovoľníčka cez Inex (Inex.sk). Inex je nezisková organizácia a sprostredkovateľ lokálnych aj medzinárodných dobrovoľníckych aktivít.

Moja motivácia stať sa dobrovoľníkom súvisela so snahou nájsť zmysluplný a netradičný spôsob, ako vycestovať sama do Afriky, aby som sa nemusela obávať o svoju bezpečnosť, aby som tam mala zázemie a určité pohodlie. Chcela som originálny zážitok, surový, nie sprostredkovaný cestovnou agentúrou. Snažila som sa prísť čo najviac do kontaktu s miestnou realitou. Dobrovoľnícka práca tak bola prostriedok, ako spoznať miestnych ľudí, nazrieť do ich kultúry a zmýšľania. Rovnako zaujímavá bola aj interakcia s ostatnými dobrovoľníkmi z rôznych kútov sveta. 

Aj keď nechcem žať ovácie za svoju dobrovoľnícku prácu, musím priznať, že som si ju veľmi obľúbila. Pracovala som s deťmi v sirotinci. Bolo to niečo celkom iné, ako som kedy doteraz robila a veľmi ma to bavilo. S detičkami to bola láska na prvý pohľad. A zažili sme spolu kopec srandy.

Celý mesiac v Ugande sa mi do jedného článku nezmestí, preto začnem pekne poporiadku, prvými dojmami po príchode. 

21.novembra 2015, letisko v Entebbe, ubytovanie v Nansana, UGANDA

Lietadlo rolovalo smerom k terminálu a mne rázom vyrazila dych krása krajiny. Neverila som vlastným očiam, pretože Uganda bola zelená ako Saganovo tričko. Ihneď som sa cítila dobre, tak trošku ako doma, na Slovensku. Moje oči sa radi dívajú na zelenú krajinu,  suchotu a púšte nemám veľmi v obľube.  

V letiskovej hale, čakajúc v rade na víza, čítam: „Welcome to The Pearl of Africa“. Hi hi. Uškrniem sa. To trošku prehnali, nie? Veď v Afrike je aj Keňa, Kilimandžáro, Juhoafrická republika, Viktóriine vodopády. To sú africké skvosty, kdeže Uganda?

Perla Afriky. Ako to vzniklo? Jedná sa o výrok Winstona Churchilla z roku 1907. Ten, ako mladý, fešný, 33-ročný člen britského parlamentu navštívil Ugandu a precestoval ju krížom krážom. Bol aj v okolitých krajinách a celkovo sa potúlal v tomto regióne, skamarátil sa s miestnymi kráľmi, aby kolónie nerobili problémy. Popritom, asi očarený miestnou prírodou, niekde utrúsil hlášku o Perle Afriky. Tá sa ihneď ujala, možno aj preto, že sa s tým dá súhlasiť. Naozaj je tu krásne.

Ľudia sú tu najviac čierni, ako si viete predstaviť. Chlapi sú pekne urastení, baby pekne okrúhle. Majú záľubu v nosení farebných šiat, akoby bol každý deň sviatok. Majú krásne zdravé biele zuby a široký priateľský úsmev. Veria v Boha alebo aspoň sa tak tvária. Sú chudobní ale nie úbohí. Nárast populácie je určite rýchlejší ako v Európe, ale nie nezvládnuteľný, ako v Ázii. Ich existencia nepohlcuje celý priestor, sú tu voľné priestranstvá, trávniky, stromy a cez cestu sa dá prejsť bez ujmy na zdraví.

Na letisku ma vyzdvihol černoch z partnerskej organizácie Uganda Pioneers Association. Odviezol ma do domu v Nansane, kde som mala bývať a kde sa mi dostalo vrelého privítania. Vyobjímali ma a vybozkávali, až mi to bolo divné, veď sme sa nikdy predtým nevideli. Dom je priestranný. Má okolo desať spální, bývame po dvoch alebo po troch. Zdieľame kuchyňu, ktorá je na Afriku skvele vybavená. V kúpeľni máme splachovacie WC, ale používa sa iba v noci. Šetríme vodu. Cez deň používame nevábne latríny bulharského štýlu. Budem si na to musieť zvyknúť, možno obmedziť pitie.

Na dvore je priestor na pranie v rukách, zdroj tečúcej vody, hadica a plno lavórov. Som lenivá a ručné pranie mi nevonia. Poprosila som o službu pani Cissy, manažérku domu, ktorá bola celá šťastná, že si zarobí aspoň nejaké peniaze.  Uzavreli sme takto obojstranne výhodný obchod. Moji spolubývajúci si perú sami a šetria tak peniaze na pivo a cestovanie. Múdro.

Ako blázon si miliónkrát denne umývam ruky mydlom a natieram antibakteriálnou emulziou. Choroby, AIDS a čo ja viem čo všetko, radšej sa mať na pozore. Kupujem si balenú vodu. Spím pod sieťou proti komárom a plánujem si kúpiť repelent. Prišla som bez lekárničky, v hlavnom meste je všetko dostupné bez predpisu. Aj lieky na choleru. Štípanec nemám žiaden, komárov som zatiaľ nestretla, ale istota je guľomet. Vo vzduchu poletuje malária.

Zdieľam izbu s dievčinou z Fínska. Sú tu aj Nemci, Francúzi a Belgičanka. Spolu desať kúskov. Stále sa to mení, dobrovoľníci prichádzajú a odchádzajú. O týždeň po mne ešte došla baba z Japonska a Angličan. Pani domáca je Uganďanka. Vo svojich tridsiatich šiestich rokoch som v dome najstaršia. Už som si zvykla, pri mojich potulkách svetom, mimo hotelov a rezortov.

Ugandu neskromne beriem ako malinké cestovateľské eso v rukáve. Je to určite krajina, do ktorej Slováci necestujú každý deň. Dovolím si zovšeobecniť, že Slováci, čiže aj ja, máme radi pohodlie, luxus, all-inclusive a zároveň na to nechceme míňať veľa prachov. Uganda teda nespĺňa ani jednu podmienku pre pohodovú dovolenkovú destináciu. Veď nakoniec ani ja som sem neprišla dovolenkovať.

Ihneď v prvý večer po príchode ma spolubývajúci zobrali na večeru do lokálnej reštaurácie. Večera mi absolútne nechutila, šípim problém s jednom a nechcenú redukčnú diétu. Som už mesiac na cestách, ryža mi lezie krkom, banánová kaša, čoby miestna špecialita, ma vôbec neohúrila. Kurča bolo vyšportované, samá kosť a koža. Čo vám budem hovoriť, zostala som hladná. Problém mám aj s raňajkami, pretože normálny chlieb tu nemajú a toastový jem už mesiac. Ak sa nebude dať ináč, ešte mesiac to vydržím, ale potom ho nechcem ani vidieť. Na striedačku zaraďujem cereálie s mliekom. O šunke sa mi môže len snívať. Slinky sa mi nezbiehajú ani na vajcia. Toľko vajec, koľko som zbaštila za posledný mesiac, by mi muselo spôsobiť cholesterolový kolaps, ak by to o tom cholesterole v nich bola pravda.

Večerný hlad vyriešilo pivo, ktoré tu chutí fajn. Je to taký medzinárodný štandard, ktorý poteší a neurazí. Známa horká chuť mi pravidelne pomáha upokojiť žalúdok, ktorý mám preťažený kulinárskymi avantúrami. Okrem toho používam pivo ako sedatívum. Ukázalo sa, že po dvoch veľmi dobre spím.

Ráno ma prebudil dážď bubnujúci na strechu. Milujem tropický dážď aj obdobie dažďov. U nás nie je jednoduché ho zažiť. Nie je dážď ako dážď. Tento je výdatný, hustý, naraz spadne veľmi veľa vody. Nepríde varovanie v podobe vetra, hromov alebo bleskov. Padá bez upozornenia, z ničoho nič sa nebo vyleje a nedá sa tomu uniknúť.

Veľmi ma prekvapilo, že tu nie je až tak horúco. V noci bolo dokonca dosť chladno. Triasla som od zimy, napriek tomu, že som spala pod dekou. Príliš horúco nebolo ani cez deň. Na Afriku som čakala väčší úpek. Príjemnú klímu pravdepodobne spôsobuje nadmorská výška, ktorá sa v Ugande pohybuje v priemere okolo 1000 m.n.m. V zásade sa tu strieda obdobie sucha s obdobím dažďov, pričom obdobie dažďov prichádza dvakrát ročne. Od decembra do februára a následne od júna do augusta.

Úvod do Ugandy mám teda za sebou, v akom duchu sa bude niesť zvyšok mesiaca, to bude jedno veľké prekvapenie. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?